+421 44 55 91 695 slp@hzs.sk
Tiesňové volanie: 18 300

Užitočné odkazy

lavin-mapa.png

Kontakt

 

Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby
Dr. J. Gašperíka 598
033 01 Liptovský Hrádok

email: slp@hzs.sk

Partneri

tcom.png

ZNAK5_verze 7.jpg

Comet_small.jpg

Facebook

 

Aktuálne informácie z hôr

Načítavám... čakajte prosím.

Predpoveď počasia pre hory na dnes

Načítavám... čakajte prosím.

Výstrahy ku dňu 25. 09. 2017

Načítavám... čakajte prosím.

Legenda:

Legenda - farby Legenda - ikonky

Aktuálne informácie

ZobraziťSkryť
Tu nájdete všetky najdôležitejšie informácie týkajúce sa momentálneho stavu v horách na dnešný deň: 25. 09. 2017

Náuka o kamarátskej pomoci

Náuka o kamarátskej pomoci

Obsah

1. Úvod
V zimných horách platí základné pravidlo: správať sa tak, aby sa žiaden návštevník hôr nedostal do lavíny, pretože to v každom prípade znamená ohrozenie jeho života. Do zimných hôr, kde hrozí nebezpečenstvo lavín, by mali chodiť len ľudia, ktorí majú základné vedomosti o snehu a lavínach. Podľa týchto vedomostí by mali vedieť posúdiť, kedy a kde hrozí nebezpečenstvo lavín. Základnú súčasť by okrem ich hlavnej zimnej výstroje mala tvoriť vhodná lavínová lopatka, hľadací lavínový prístroj, lavínová sonda a mobilný telefón na skoré privolanie pomoci.

O správnom správaní návštevníkov hôr, možnostiach na prežitie v lavínach a spôsoboch záchrany v lavínach hovoria nasledujúce kapitoly tohto textu.

2. Pravdepodobnosť prežitia pri zasypaní lavínou

Z grafu na obr. 1 vidíme dôležitosť časového faktora pri zách­rane lavínami zasypaných osôb. Túto krivku zostrojili lekári hor­skej záchrannej služby Južného Tirolska Dr. Brugger a Dr. Falk šta­tistickým rozborom 364 lavínových nešťastí z oblasti Álp. Z roz­boru boli vylúčené nešťastia, kde bolo príčinou smrti mechanické poranenie, teda sa jedná o rozbor typických lavínových prípadov. Na zvislej osi Y je nanesená pravdepodobnosť nájdenia ešte živého zasypaného v percentách, na vodorovnej osi X je znázornený čas trvania zasypania v minútach. Z grafu je zrejmé, že po 15 min. zasypania má postihnutý 93% šancu na prežitie, po 45 min.26%, po 90 min.15% a po 120 min. len 10% nádej, že ho nájdu živého.

Obr. 1 Pravdepodobnosť prežitia pri zasypaní lavínou

image001.png


Prvá fáza - prežitia - trvá do 15 min. V tejto fáze má väčšina zasypaných dostatok vzduchu v lavíne a veľkú šancu na prežitie. Druhá fáza - dusenia - trvá cca do 45 min. Zasypanému dochádza vzduchová rezerva, v tejto chvíli sa rozhoduje o jeho ďalšom osu­de. Od 45 do 90 min. je tzv. latentná fáza, ak zasypaný prežije 45 min. má zrejme dostatok vzduchu (dýchaciu jaskynku pred ústami alebo lavínový nános je dostatočne priepustný pre vzduch). Po 90 min. krivka prežitia opäť začína klesať - nastupuje fáza podchla­denia zasypaného a prípadne tzv. smrti zo záchrany (zasypaný už má v lavíne tepelné mikroprostredie, jeho narušením dochádza k ďalšiemu podchladeniu, pri vykopávaní z nánosu dochádza k pa­sívnym pohybom končatín postihnutého a tým k zachladzovaniu te­lesného jadra studenou krvou z končatín).

Z uvedeného vyplýva, že najväčšiu šancu zachrániť zasypaných majú ich priatelia, ktorí neboli lavínou strhnutí. Organizovaná záchrana stojí až na poslednom mieste.

3. Príčiny smrti v lavínach

Podľa štatistiky z alpských zemí sú nasledujúce príčiny smrti obetí lavín:

  1. 75% zadusenie
  2. 10% podchladenie
  3. 10% mechanické zranenia
  4. 5% iné

Zadusenie v lavíne môže prebiehať 4 spôsobmi:

  1. mechanickým upchatím dýchacích ciest snehom
  2. vydýchaním vzduchu, ktorý je v nánose k dispozícii
  3. mechanickým stlačením hrudníka v nánose
  4. zaplavením pľúc vodou z vdýchnutého a roztopeného snehu.

Skoro každý úplne zasypaný lavínou býva viac - menej podchlade­ný. Pri vyťahovaní postihnutého treba dávať pozor, aby sa ani pa­sívne nerozhýbali jeho končatiny a dbať na všetky zásady prvej pomoci pri podchladení, hlavne chrániť telesné jadro pred ďalšou stratou tepla. K mechanickým zraneniam v lavíne dochádza najčastejšie nárazom na prekážky prúdu (stromy, skalné bloky a pod.), pádom cez skalné prahy, a pohybom jednotlivých blokov snehu v prúde (zvlášť nebez­pečné pri nevypnutí lyžiarskeho viazania). Z iných príčin smrti je treba spomenúť smrť zo šoku a preľak­nutia sa.

4. Plánovanie túr a rozhodovanie v teréne

Aby sme mohli eliminovať ohrozenie v lavínovom teréne, je potrebné sa správne rozhodnúť. Do rozhodovacieho procesu vchádza veľmi veľa faktorov, ktoré môžeme vyhodnocovať podľa rôznych spôsobov. Základným predpokladom je úroveň poznania danej problematiky a preto je dôležitá aj úroveň posudzovania. Úroveň posudzovania môžeme rozdeliť do štyroch kategórií:

Úroveň Popis Metóda
Minimálna Minimálne znalosti problematiky. Základným kritériom pre rozhodovanie je vyhlásený stupeň lavínového nebezpečenstva bez
Základná Znalosti danej problematiky nám dávajú informácie o stave v teréne (výstražné znaky). Rozhodovanie je na úrovni posudzovania aktuálneho vyhláseného stupňa lavínového nebezpečenstva, meteorologických správ, expozície a sklonu terénu.

Zlaté pravidlo

 

Stop or Go

 

Snowcard

Rozšírená Veľmi dobré znalosti. Úroveň rozhodovania je na základnej úrovni a na základe posudzovania prvkov priamo v teréne pomocou rôznych testov a metód. Nevyhnutnosťou je vlastné posúdenie lavínového nebezpečenstva a základných znalostí o náuke o snehu.

Rozšírená Munterova schéma 3x3

 

Redukčná Munterova metóda

 

Testy stability snehovej prikrývky

Úplná Znalosti na úrovni experta. Rozhodovanie na úrovni dokonalého poznania  náuky o snehu. Všetky predošlé

  a) Zlaté pravidlo

Používame ho pri 3. stupni lavínového nebezpečenstva, ktoré je z hľadiska rozhodovania a úrazovosti najkritickejší. Vychádza z Redukčnej Munterovej metódy. Jeho základom je odpovedanie si na tri základné otázky:

  • Je sklon svahu pod 40o?
  • Pohybujeme sa mimo severného sektora alebo ak sme v ňom tak v bezpečnej stope?
  • Dodržujeme bezpečnostné rozostupy?

Ak si na všetky tri otázky odpovieme áno, môžeme v túre pokračovať. V opačnom prípade by sme mali túru odložiť.

  b) Lavínová karta „STOP or GO (Stoj!“ alebo „Choď!“)

Jedná sa o metódu od Michaela Larchera, rakúskeho lavínového špecialistu a horského vodcu. Je určená laikom, ale môžu ju dobre využiť aj odborníci.

Pri rozhodovaní treba vykonať kontroly v dvoch úrovniach.

  • úroveň kontroly

dá sa vykonať už doma pri plánovaní túry. Treba  zistiť aktuálny stupeň lavínového nebezpečenstva pre danú horskú oblasť. V závislosti od tohto stupňa naplánovať túru tak, aby skolny svahov neprekračovali limity, dané kartou.

Stupeň Popis Obmedzenie  
1 Malé  Bez obmedzenia image002.jpg 
2 Mierne Zriekni sa túry v teréne nad 40o image003.jpg
3 Zvýšené Zriekni sa túry v teréne nad 35o image004.jpg
4 Veľké  Zriekni sa túry v teréne nad 30o image005.jpg 
5 Veľmi veľké Zriekni sa všetkých túr  image006.jpg
  • úroveň kontroly sa vykonáva počas túry v konkrétnom teréne a účastník túry musí odpovedať na 7 základných otázok:
    • Je nový sneh? Viac ako 30 cm?
    • Je sneh previaty vetrom?
    • Vidíš v okolitom teréne padať lavíny?
    • Vidíš čerstvo spadnuté lavínové nánosy?
    • Je sneh zmäknutý, prevlhnutý?
    • Je po zaťažení snehu počuť hlboké, tlmené zvuky?
    • Tvoria sa trhliny pri vstupe na snehový povrch?

Kladná odpoveď na ktorúkoľvek otázku znamená zvýšené lavínové nebezpečenstvo v konkrétnej lokalite, prerušenie túry a návrat. Druhá úroveň kontroly je potrebná preto, lebo stupeň lavínového nebezpečenstva je stanovený lavínovou službou globálne pre celé pohorie, príp.časti pohoria. Druhá kontrola však umožňuje rozpoznať zvýšený stupeň v konkrétnej lokalite a prijať správne rozhodnutie.

Okrem týchto formácií a pokynov lavínová karta obsahuje cenné pripomienky ku zimnej výstroji, základné pravidlá správania sa v zimnom teréne, skrátené definície jednotlivých stupňov medzinárodnej stupnice lavínového nebezpečenstva, telefónne čísla na privolanie pomoci a iné.

image007.jpg

  c) Snowcard (Snehová karta)

Metóda slúžiaca k jednoduchému ale pomerne presnému určeniu rizika v lavínovom teréne. Riziko je vyjadrené farebnou škálou - semaforom, podobne aku u Munterovej redukčnej metódy.

 Riziko 
 image008.gif
Malé riziko Dodržiavať odstupy, menšie skupiny, všetky dostupné bezpečnostné opatrenia Vysoké riziko

Pred kontrolou rizika je potrebné vykonať tri základné úkony:

  • určiť, o akú expozíciu daného svahu ide (priaznivé sú Z, JZ, J, JV, nepriaznivé sú SZ,S,SV,V)
  • zistiť vyhlásený aktuálny stupeň lavínového nebezpečenstva (1-5)
  • nájsť najstrmšie miesto v posudzovanej oblasti veľké minimálne 10 x 10 m (v stupňoch)


Na základe získania týchto informácií pristúpime k vlastnému posúdeniu rizika.

Pre priaznivú expozíciu použijeme zelenú kartu a pre nepriaznivú expozíciu kartu červenú:

image009.gif     image010.gif

Na karte je znázornený hologram, ktorý znázorňuje riziko. Na X osi je udaný stupeň lavínového nebezpečenstva a na osi Y je určený sklon svahu. Riziko je výsledkom prieniku lavínového nebezpečenstva a sklonu svahu.

Príklad: pri priaznivej expozícii posudzujem svah o sklone 35o pri 3. stupni lavínového nebezpečenstva. Prienik X a Y osi nám ukazuje na riziko v žltej až oranžovej škále, čo je stredné riziko a je potrebné dodržať všetky bezpečnostné opatrenia.

  d) Rozšírená Munterova schéma 3x3

Metóda spočíva vo vyhodnocovaní na rôznych stupňoch (1-3) a v rôznych oblastiach (A-C). Negatívne odpovede vedú k zrušeniu túry alebo ku prijatiu bezpečnostných opatrení.

1/ Plánovanie (doma)
2/ Smerovanie - voľba trasy - túry (v doline, trasu vidieť)
3/ Konkrétny svah

A/ Podmienky meteorologické (poveternostné a snehové)
B/ Terénne danosti
C/ Človek

 3 x 3  A B C
Meteorologické podmienky  Terénne podmienky
Človek
1 Plánovanie 1A
1B
1C
2 Rozhodovanie v doline 2A
2B
2C
3 Konkrétny svah  3A  3B 3C

1A

  • správa o lavínovej situácii (obsah, internet, telefónne čísla, teletext)
  • predpoveď počasia
  • informácie od miestnych znalcov
  • ďalšie informácie

1B

  • mapa 1:25000
  • sprievodcovská literatúra
  • foto
  • vlastné znalosti terénu
  • kľúčové miesta (obchádzky, návrat, časový plán, ústupové cesty)

1C

  • koľko ľudí (zimné túry nepodnikaj nikdy sám - v prípade úplného
  • zasypania lavínou si bez pomoci stratený, zodpovedná - vedúca osoba,  optimálny počet v skupine je 5-6 ľudí, pri väčšej skupine vznikajú najmä v krízových situáciách veľké časové straty, napr. len jeden človek na nebezpečnom svahu)
  • kto (vek, pohlavie)
  • výstroj, výzbroj (lopatka, sonda, hľadací prístroj, žďarák, ABS, batoh, mobilný telefón, GPS)
  • fyzický a psychický stav
  • skúsenosť ľudí, vzdelanie v horskej problematike

2A

  • snehové pomery (nový sneh, celkom sneh, snehový profil na modelovom svahu)
  • vietor, zástavy na hrebeňoch a vrcholoch
  • výstražné znaky (čerstvé lavíny, diaľkové uvoľnenie lavín, sadanie dosiek)
  • počasie: viditeľnosť, oblačnosť, zrážky, teplota
  • jednoduché testy snehovej pokrývky
  • juh nebezpečnejší ako sever?
  • vyššie nebezpečnejšie ako nižšie?
  • odsúhlasiť stupeň lavínového nebezpečenstva

2B

  • súhlasí moja predstava o reliéfe, dimenziách, expozícii, strmosti?
  • je vidieť staré stopy a sú dobre vedené? je svah úplne rozjazdený?
  • je vidieť kritické miesta (ďalekohľad)
  • výstražné tabule
  • pri podozrivej situácii voľba trasy chrbátom, pilierom, podľa možnosti vylúčiť žľaby, muldy
  • využívať skupiny stromov, vyčnievajúce balvany, terasovité svahy so sutinovým a drsným podložím sú bezpečnejšie ako súvislé svahy s hladkým podložím

2C

  • skutočné zloženie skupiny
  • kontrola vybavenia a testy hľadacích prístrojov
  • sú ďalší ľudia v našej trase?
  • sledovať časový plán

3A

  • test stability snehovej pokrývky (Nórska sonda, zosuvné bloky, K.O...)
  • preveriť nový sneh, vankúše
  • sledovať výstražné znaky
  • viditeľnosť
  • žiarenie
  • odhad veľkosti možnej lavíny

3B

  • čo je nado a podo mnou? (vybrať žľab s minimálnou zbernou plochou alebo už padnutou lavínou)
  • kritická strmosť svahu
    • 1o lavínového nebezpečenstva - bez obmedzenia
    • 2o lavínového nebezpečenstva - nie nad 40o
    • 3o lavínového nebezpečenstva - nie nad 35o
    • 4o lavínového nebezpečenstva - nie nad 30o
  • expozícia, blízkosť hrebeňa, nadmorská výška
  • tvar svahu

3C

  • únava, disciplína, podozrivý svah
  • teplé oblečenie, chránenie úst šatkou, maskou
  • uvoľnenie záťaže (popruhy, pútka, poistné remienky)
  • mechanické vyvolanie lavíny (narezanie lyžami, zhodenie skalného bloku, preveja, snehovej gule, skok pri zaistení)
  • odstupy
    • odľahčovací - min. 10 m,
    • bezpečnostný - iba 1 osoba v ohrození,
    • hmla - min. 50 m
  • línia zjazdu
  • spôsob jazdy (v spádnici svahu, bez skokov a pádov, oblúky v pluhu – plynulé, ak traverz - tak šikmo dole svahom, v najužšom mieste, čo  najvyššie na svahu, jedna stopa, sústredenie na možný odtrh lavíny)
  • pri schádzaní ohrozeného svahu je vhodnejšie niesť lyže na pleci, svah je menej zaťažovaný ako pri švihoch na lyžiach
  • čakacie stanovištia
  • horolezci - istenie lanom o skalu a ľad aj v turistickom teréne, stále naviazaní, lano nám slúži ako lavínová šnúra

Na základe informácií získaných doma 1A – 1C si môžeme naplánovať túru tak, aby sme sa vyhli problémovým a rizikovým miestam.

Na základe informácií získanými pred vstupom do terénu, do doliny, si overujeme naplánovanú túry a v prípade potreby túru môžeme zmeniť alebo potvrdiť.

Na základe informácií v konkrétnom svahu vykonávame nevyhnutné bezpečnostné opatrenia, alebo túru prerušíme.
   

e) Redukčná Munterova metóda

Werner Munter je dlhoročný skúsený švajčiarsky horský vodca, ktorý v zimnom období veľmi často podnikal lyžiarske túry. Často prichádzal do styku s najväčším nebezpečenstvom zimných hôr - lavínami. Jeho zásluhou bola daná stupnica na klasifikáciu stability snehovej pokrývky pri švajčiarskej metóde - zosuvných blokov. Vykonal nespočetné množstvo týchto testov počas rôznych stupňov lavínového nebezpečenstva a založil databázu, v ktorej sa podľa percentuálneho množstva stabilných a nestabilných svahov dá určiť stupeň lavínového nebezpečenstva – tzv. projekt MISTA.

image011.jpg
Projekt MISTA od Wernera Muntera – stabilita svahu v percentách

Taktiež vykonal rozbor štatistiky lavínových obetí v švajčiarskych Alpách a zistil, že počet lavínových obetí v jednotlivých stupňoch lavínového nebezpečenstva  je podobný ako počty labilných svahov:

Stupeň 1 - Malé 2 - Mierne 3 - Zvýšené 4 - Veľké
Počet labilných svahov  5%  10% 20%
40%
Počet stabilných svahov  60% 30% 15%  3%
Počet obetí lavín  5% 25%  50%  15%

Z tabuľky vyplýva, že so stúpajúcim stupňom lavínového nebezpečia exponenciálne stúpa aj počet labilných lavínových svahov a obetí lavín (s výnimkou počtu obetí v 4-tom stupni, kedy sú však také zlé poveternostné podmienky, že na túry chodí len veľmi málo ľudí a od 4. stupňa Munter odporúča túry vo voľnom teréne úplne vylúčiť). Logicky so stúpajúcim nebezpečenstvom exponenciálne klesá počet stabilných svahom.

Na základe týchto štatistických skutočností Munter kvantifikoval (ohodnotil) potenciálne ohrozenie a redukčné faktory v jednotlivých stupňoch lavínového nebezpečenstva pomocou exponenciálne stúpajúcich číselných koeficientov nasledovne:

  • stupeň potencionálneho nebezpečenstva

čím je väčšie lavínové nebezpečenstvo, tým je väčšie potencionálne ohrozenie (exponenciálne):

Lavínové nebezpečenstvo
1 - Malé 2 - Mierne 3 - Zvýšené 4 - Veľké
 
  image012.jpg

Potencionálne nebezpečenstvo  
                          1              2              3              4              6              8              12              16            +
  • redukčné faktory

 

Redukčný faktor RF Číslo RF Popis Hodnota
RFSKLON  1 alebo najstrmší sklon svahu 35-39 st.
RF 2
2 najstrmší sklon svahu  30-34 st. RF 4
 RFEXPOZICIA

3 alebo

vylúčenie svahov v expozícii Sever: SZ a S-SV RF 2
4 alebo svahov severnej polovice ZSZ  a S-VSV RF 3
5 vylúčenie svahov menovaných v lavínovom bulletine RF 4
RFČLOVEK 6 často jazdený svah (neplatí pri mokrom snehu) RF 2
7 alebo veľká skupina s odstup RF 2
8 alebo malá skupina (2 - 4 osoby) RF 2
9 malá skupina s odstupmi RF 3
  • pri 3. stupni lavínového nebezpečenstva je potrebné zvoliť RF z RFSKLON
  • RFEXPOZICIA neplatia pri mokrom snehu
  • ak hrozí lavínové nebezpečenstvo na svahoch všetkých expozícií, hlavne po extrémne výdatnom snežení, je RFEXPOZICIA neplatný
  • pri 4. stupni lavínového nebezpečenstva sa pohybujeme len na svahoch do 30o

 

  • výpočet redukčnej metódy

V praxi sa vypočíta riziko ako podiel potenciálu ohrozenia, daný stupňom lavínového nebezpečenstva v lavínovej správe na daný deň (čitateľ zlomku) a násobkov hodnôt redukčných v menovateli zlomku. Je možné použiť až štyri redukčné faktory (2 x z RFČLOVEK)

               stupeň potencionálneho nebezpečenstva

Riziko  =   –––––––––––––––––––––––––––––––––

                   RFSKLON x   RFEXPOZICIA   x   RFČLOVEK  

 

  • vyhodnotenie redukčnej metódy

Pokiaľ je hodnota rizika menšia alebo rovná koeficientu jedna, je riziko akceptovateľné a danú túru možno podniknúť, ak je hodnota rizika väčšia ako jedna, treba sa túry vzdať.

Metóda je vhodná pre plánovanie túr doma, jej realizácia v teréne na konkrétnom svahu sa stretla s veľkou kritikou. V slovenských pomeroch nie je akceptovateľná v plnej miere, pretože napr. väčšina lavínových nešťastí na Slovensku sa stala na južných a východne orientovaných svahoch a nie na severných svahoch, ako je tomu v švajčiarskych Alpách. Metóda však znamenala zlom v určovaní miery rizika pri organizovaných skupinových lyžiarskych túrach, vedených zodpovednými osobami.

5. Pohyb v lavinovom teréne

Pre pohyb v lavínovom teréne platí niekoľko základných pravidiel:

a)        Všeobecné

  • Pri pohybe vo voľnom nezabezpečenom teréne v zimnom období sa nepohybujme sami. Riskujeme tým, že v prípade lavínového nešťastia nebude mať kto privolať pomoc.
  • Pri vyhlásení druhého a vyššieho stupňa lavínového nebezpečenstva, v ojedinelých prípadoch aj pri prvom stupni, je povinnosťou každého mať: hľadací prístroj, lavínovú lopatku, sondu, lekárničku, spojovaciu techniku (mobilný telefón alebo vysielačka).

b)        Pred vstupom do terénu

  • Sa musí vykonať kontrola funkčnosti a kompatibility hľadacích prístrojov.
  • Samozrejmosťou je teplejšie oblečenie, chránenie úst a nosa maskou, šatkou, golierom.
  • Trasu treba voliť chrbtami, rebrami, členitými svahmi s terasami, skupinkami stromov, vyčnievajúcich skál, podľa možností sa treba vyhýbať žľabom, muldám, svahom so súvislou snehovou pokrývkou.  
  • Je potrebné uvoľniť záťaž - nesmú sa používať bezpečnostné remienky na lyže, bederné popruhy na batohy, pútka na paliciach na ruky, bezpečnostné lyžiarske viazanie je nastavené na strednú hodnotu vypínacej sily.

c)         Postup v ohrozenom teréne

  • Minimálny rozostup členov skupiny je 10 metrov pri výstupe a 50 metrov pri zjazde.
  • Ak prechádzame žľaby alebo muldy, tieto prechádzame vždy po jednom. Traverz nevykonávame v horizontálnej polohe ale vždy mierne šikmo dole.
  • Lavínoví psy idú na konci skupiny.
  • Pri zostupe do nebezpečného svahu sa treba pokúsiť vyvolať mechanicky lavínu (pri zaistení repšnúrou, skokom do odtrhu, narezať odtrh lyžami, hodiť snehový  alebo skalný blok, delovú ranu).
  • Podľa možnosti využiť istenie horolezeckým lanom o skalu a ľad aj v chodeckom teréne.
  • Na lyžiach sa jazdí v spádnici svahu jemnými plynulými oblúkmi pri maximálnom vylúčení skokov, pádov, traverzov.
  • Všetci dodržujú jednu stopu.

d)        V lavíne

  • Pri jazde na lyžiach využiť možnosť jazdy priamym smerom von z lavíny.
  • Aktivácia ABS lavínového batohu, ak je vo výstroji, alebo iných prostriedkov.
  • Tesne pred zasiahnutím lavínou sa treba zbaviť všetkých predmetov (batohu, lyží, palíc, čakana).
  • V prúde lavíny bojovať (skákať, plávať, zachytávať sa o vyčnievajúce predmety, snažiť sa dostať na okraj a von z prúdu).
  • Pred zastavením lavíny (strhnutý výrazne cíti spomaľovanie rýchlosti) treba vyvinúť maximálne úsilie o vyplávanie na povrch lavíny. Po zastavení lavíny dochádza totiž k veľkému ubitiu a stvrdnutiu nánosu a doslovnému zacementovaniu obete lavíny a väčšina pokusov o svojpomocné vyprostenie je neúspešná.
  • Ak sa nepodarí dostať na povrch lavíny, zaujať boxerský postoj a vydobyť si čo najväčší priestor na dýchanie pred ústami.
  • Po zastavení lavíny sa pokúsiť pohnúť končatinami, svojpomocne sa vyslobodiť a zväčšiť dýchaciu dutinu pred ústami. Ak to nejde, zachovať rozvahu, šetriť sily a vzduch, čakať na pomoc nezasypaných kolegov.
  • Kričíme len ak počujeme zvuky záchranárov.
6. Problematika prúdenia v lavíne

a)        Pohyb snehu

V lavínach rozoznávame tri druhy pohybu snehu:

  • Kĺzavý, posuvný pohyb - Pri tvrdých doskových lavínach s malou rýchlosťou a krátkou dráhou t.j. kratšou dráhou pádu ako je šírka lavíny. Pre tieto lavíny platia zákonitosti pohybu pevného tele­sa na naklonenej rovine.
  • Tečúci pohyb - Pri lavínach z mokrého snehu s väčšou rýchlosťou a dlhou dráhou pádu t.j. dlhšou dráhou ako je šírka lavíny. Pre tieto lavíny platia zákonitosti prúdenia kvapalín t.j. hydrodynamiky.
  • Vírivý pohyb - turbulentný. Pri lavínach s veľkou rýchlosťou a veľmi strmou dráhou - prachové lavíny. Pre tieto lavíny platia zákonitosti prúdenia plynov t.j. aerodynamiky.

V praxi dochádza pri každej lavíne ku kombinácii týchto druhov pohybu, niektorý však prevláda. Najčastejším pohybom snehu v la­vínach je prúdenie snehu, v ktorom platia zákonitosti podobné pre prúdenie kvapalín.

b)        Zákonitosti prúdenia v lavíne

V nasledujúcom spomenieme niektoré dôležité zákonitosti, ktoré nám môžu pomôcť pri určení miesta zasypania postihnutých:

  • Lavína sa často zbavuje predmetov v nánosoch za prekážkami prúdu, náhlej zmene sklonu dráhy a v zákrutách dráhy.

                             image013.jpg      image014.jpg

                              Prekážky v prúde lavíny v dráhe lavíny                             Zákruty

  • Rýchlosť prúdenia snehu je pri dne a pri okrajoch prúdu men­šia ako na povrchu a v strede prúdu
  • Vyššie položené masy snehu zasýpajú a predbiehajú nižšie po­ložené masy.
  • V minulosti sme uvažovali so zásadou, že ľahšie predmety vyplávajú na povrch a sú nesené ďalej ako ťažšie predmety, ktoré klesajú ku dnu. Prax vo väčšine prípadov ukázala, že táto zásada nie je správna. Ťažšie obete sa našli bližšie ku čelu nánosu, ako ľahšie časti ich výstroje. Preto v prípade nejasnosti treba hľadať od čela nánosu.


c)         Pomôcky na určenie polohy zasypaného

Uvedené zákonitosti prúdenia v lavíne môžeme využiť pri pomocných metódach na približné určenie polohy zasypaného v lavíne:

  • Pri krátkych lavínach (dĺžka dráhy neprekročí 200 m) dochád­za vlastne len k posunu celej snehovej vrstvy, polohy zasypaných budú pravdepodobne odpovedať ich postaveniu pred odtrhom lavíny.

image015.jpgPoloha zasypaných I

  • Pri dlhej lavíne bolo postavenie zasypaných rôzne vzhľadom k odtrhu lavíny, ale rovnaké vzhľadom ku stredu lavíny. Poloha zasypaného č.1 sa bude pravdepodobne nachádzať bližšie k čelu a povrchu lavíny, zasypaný č.2 bude asi viac v zadnej časti náno­su a hlbšie zasypaný

image016.jpgPoloha zasypaných II

  • Pri dlhej lavíne bolo postavenie zasypaných rôzne vzhľadom ku stredu prúdu ale rovnaké vzhľadom ku odtrhu. Poloha zasypaného č.1 bude asi viac v zadnej časti nánosu a bližšie k povrchu laví­ny, zasypaný č.2 bude asi bližšie k čelu nánosu a hlbšie zasypaný.

image017.jpgPoloha zasypaných III

  • Uvedené zákonitosti platia len pre pasívne unášané bremená, aktívne bojujúci strhnutý môže svoju polohu radikálne zmeniť.

image018.jpgPoloha zasypaného IV

7. Kamarátska pomoc

image019.jpg

Pomoc nezasypaných kamarátov je z hľadiska záchrany popri svojpomoci najúčinnejšia. Od správania sa kamarátov závisí život zasypaných. Pri dodržaní zásad správania sa v lavinóznom teréne by sa v ohrozenom priestore mala nachádzať len jedna osoba. Ostatní ju a terén z bezpečného stanovišťa sledujú. Pri odtrhnutí lavíny ohrozeného varujú a snažia si zapamätať v teréne nájazdovú stopu, miesto strhnutia (posledné stanovište postihnutých) a miesto zmiznutia v lavínovom prúde.

 

 

 

V okamihu zmiznutia si nájdu v blízkosti výrazný bod (hrudu, kváder snehu, prímes,...) a tento bod sledujú, kým lavína nezastane. Je to tzv. bod kľudu, v okolí ktorého sa zasypaný bude pravdepodobne nachádzať. Ak je to možné, ten, kto mal možnosť pozorovať zosuv lavíny, by sa nemal pohnúť zo svojho stanovišťa, pokiaľ ostatní členovia skupiny podľa jeho udaní neoznačia v teréne uvedené body. Lokalizácia zasypaných je takto oveľa presnejšia, ako keby na lavínu hľadel z iného stanovišťa, pod iným zorným uhlom. Označené body s využitím nižšie uvedených zákonitostí prúdenia v lavíne nám budú slúžiť na určenie pravdepodobnej plochy zasypania. Tejto ploche budú v nasledujúcom venovať zvýšenú pozornosť.

a)        Hľadanie zasypaných pomocou hľadacích prístrojov
Ak mali zasypaní zapnuté prístroje, všetci kamaráti si prepnú hľadacie lavínové prístroje na príjem a hľadajú zasypaných podľa zásad, uvedených v kapitole „Práca s hľadacími lavínovými prístrojmi“

b)        Prehliadka lavínišťa
Ak zasypaní nemali hľadacie lavínové prístroje alebo hľadanie pomocou nich nebolo úspešné, vykonajú kamaráti prehliadku laví­nišťa. Táto sa môže previesť zrakom a sluchom. Všetci členovia skupiny si musia uvedomiť, že každá stratená minúta znižuje nádej na záchranu postihnutých. Bezhlavé opustenie lavínišťa bez dôkladnej prehliadky jej povrchu je neospravedlniteľné. Za urči­tých okolností môže prehliadka lavíny poskytnúť postihnutému väčšiu šancu na prežitie, ako dôkladné presondovanie celej laví­ny.

Povrchová prehliadka je najoptimálnejšia, ak vzdialenosť medzi pátrajúcimi nie je väčšia ako 4 m. Hľadajú sa: vyčnievajúce časti tela, časti lavínovej šnúry, súčasti výstroje, krvavé stopy. Všetky miesta náj­denia spomenutých vecí je treba na lavíne výrazne označiť (vet­vičkami stromov, kosodreviny a pod.). Ak sneží a fúka vietor, alebo sa stmieva, je nutné označiť aj obrys nánosu lavíny.

Pri hľadaní sluchom musí na lavíništi panovať absolútny kľud. Postup na lavíne treba občas zastaviť a načúvať volaniu zasypané­ho. Ak prehliadka lavíny nebola úspešná, alebo sa nenašli všetci zasypaní, ponáhľa sa najzdatnejší člen zo skupiny (alebo dvaja, ak to zloženie skupiny dovoľuje) podať správu o nešťastí a privo­lať pomoc.

c)         Správa o lavínovom nešťastí
Správa, pokiaľ je to možné, by mala byť písomná od vedúceho skupiny, aby ústne v rozčúlení a vyčerpaní nedošlo k skresleniu a skomoleniu dôležitých údajov. Hlásenie má obsahovať 4 najdôle­žitejšie body:

  • čo sa stalo (aké lavínové nešťastie, druh a veľkosť lavíny, snehové a poveternostné pomery, najmä dohľadnosť v metroch, smer a sila vetra, teplota vzduchu)
  • kedy sa nešťastie stalo (dátum a presnú hodinu)
  • kde sa stalo (čo najpresnejší popis lokality nešťastia, kde je posol, ktorý hlási nešťastie)
  • kto je postihnutý (počet osôb, nacionálie, zranenia, či boli lavínové hľadače zapnuté a preskúšané, ďalšie prostriedky – Recco, ABS batoh, lavínový balón a pod.)

d)        Hrubá sondáž
Keď prehliadka lavíny nebola úspešná, správa o nešťastí bola odoslaná a stanovištia postihnutých sú v teréne vyznačené, zahája partneri zasypaných hrubú sondáž (rýchlosondáž) improvizovanými sondami. Ako improvizované sondy môžu byť použité rôzne tenšie dlhé a pevné predmety: lyžiarske palice po odstránení krúžkov, horolezecké čakany, lyže, slalomové tyče, konáre stromov a kosod­reviny atď. Napr. pri lavíne v r.1982 na halde bane Emerich v Dúbravskej doline sa úspešne použili ako improvizované sondy tenké a dlhé banské vrtáky.

Pátracie družstvo na hrubú sondáž sa môže vytvoriť už z troch osôb. Pri hrubej sondáži sa držíme nasledujúcich zásad:

  • sondovať sa začína vo vytýčenej približnej ploche zasypania od čela lavíny smerom k odtrhu tak, aby prostredný člen sondujúceho druž­stva kráčal po línii zasypania a družstvo stálo v rade kolmo na túto líniu
  • sondujúci stoja v rade, mierne rozkročmo, dotýkajú sa plecami vzhľadom na lepšiu možnosť dodržania vyrovnanej rady sondujúcich. Vzdialenosť  sond, držaných pred telom je cca 50 cm
  • na povel "Vpich!" sa spustí sonda zvislo pred telom pomedzi špice nôh do snehu
  • na povel „Zdvih!“ sa sonda vytiahne zo snehu
  • po vytiahnutí sond postúpi rada na povel "Dva kroky vpred!" o dve dĺžky topánky (asi 70 cm) vpred
  • presondováva sa štvorec 50x70 cm a pravdepodobnosť zásahu je 80%.

                                      image020.jpg     image021.jpg

                                      Hrubá improvizovaná sondáž


e)        Jemná sondáž
Ak nebola hrubá sondáž úspešná, zahája členovia skupiny jemnú sondáž. Zásady pre jemnú sondáž:

  • sondujúci stoja v rade, rozkročmo asi 50 cm, v rozostupoch na vpravo upažený lakeť. Odstup jeden od druhého je 25 cm, vzdialenosť sond, držaných pre stredom tela je 75 cm
  • vpichy sa prevádzajú medzi topánky a ku špiciam topánok členov družstva
  • družstvo postúpi vpred len o jeden krok
  • povely pri jemnej sondáži: „Ľavá!“, „Zdvih!“, „Stred!“, „Zdvih!“, „Pravá!“, „Zdvih!“, „Krok vpred!“.
  • presondováva sa tak štvorec 25x30 cm a pravdepodobnosť zásahu je 99%.
  • jemná sondáž trvá 4x dlhšie ako hrubá sondáž, väčšinou sa pomocou nej dohľadávajú mŕtve obete lavín po presondovaní celého lavínišťa hrubou sondážou.

                          image022.jpg    image023.jpg 

                          Jemná sondáž

f)          Činnosť pri sondáži
Úspešný zásah sondou sa rozpozná tým, že pocítime iný odpor nárazu (sonda mäkko zapéruje) a zmenou hĺbky vniknutia sondy. Každá presondovaná oblasť sa musí dôkladne označiť (hrubá sondáž po 5 m, jemná po 3 m). Pri sondovacích prácach je potrebné vždy dbať na absolútnu disciplí­nu. Odstupy vpichov musia byť v každom prípade zachované.

Ak by došlo k ohrozeniu lavínišťa následnými lavínami, je tre­ba ho okamžite opustiť vopred vytypovanými únikovými cestami. V tomto prípade ostávajú sondy zapichnuté na lavíništi, aby nezavadzali pri úteku záchranárov. Po zastavení sekundárnej lavíny nad miestom sondáže budú záchranári presne vedieť, kde skončili sondáž.

Všetci sa musia vyvarovať znečistenia lavínišťa (odpadkami, ohorkami cigariet, biologická potreba sa vykonáva vo väčšej vzdialenosti od lavínišťa po smere vetra), pretože znečistenie by sťažovalo prácu lavínových psov.

8. Práca s hľadacími lavínovými prístrojmi

a)        Hľadanie zasypaného
Ak je osoba, vybavená hľadacím lavínovým prístrojom strhnutá lavínou, ostatní členovia skupiny začnú ihneď s hľadaním. Prístroje, použité na hľadanie, sa prepnú na príjem. Najdlhšia čiarka (najhrubšia bodka) na otočnom spínači predstavuje najväčší dosah prístroja. Nepoužité prístroje, ako aj prístroje zachráne­ných treba okamžite vypnúť. Hľadanie zasypaného sa skladá z troch fáz:

  • hrubé hľadanie (hľadanie prvého signálu)
  • jemné hľadanie (hľadanie približnej polohy zasypania)
  • dohľadanie (určenie miesta zasypania)

b)        Hrubé hľadanie - hľadanie prvého signálu
Pri hľadaní prvého signálu je prístroj zapnutý na najväčší dosah. Pokiaľ je známa približná plocha zasypania, bez zdržovania sa začne hľadať v nej.  Záchranár otáča prístrojom okolo všetkých jeho troch osí (všetkými smermi), vykonáva súčasne prehliadku lavínišťa zrakom a sluchom. Vzhľadom k možnosti zasypania prístrojov rôznych typov s rôznym dosahom a rôznou polohou antén sa šírka hľadacieho pásu stanovila na 20 m, aby bola dostatočná rezerva a vylúčila sa možnosť nezachytenia signálu. Podľa počtu záchranárov sa volia rôzne taktiky hľadania prvého signálu. V tejto fáze je dôležitá rýchlosť pohybu záchranára, treba využiť pohyb na lyžiach. Po zachytení signálu záchranár zastane, vyzuje lyže, výrazne označí toto miesto v teréne (napr. skrížené lyže)  a vytýči približný smer k zasypanému otáčaním prístroja. V smere, z ktorého počuje signál najsilnejši­e, bude pravdepodobne ležať zasypaný.

             image024.jpg

                      Taktika hľadania – jeden záchranár                      Taktika hľadania – jeden záchranár


c)        Jemné hľadanie - hľadanie približnej polohy zasypania
Druhá fáza hľadanie - jemné hľadanie - sa môže prevádzať dvoma spôsobmi: kolmicami na smer postupu alebo smerom dotyčníc ku magnetickým siločiaram. Aj v tejto fáze sa záchranca pohybuje čo najrýchlejšie, avšak musí byť maximálne koncentrovaný, preto sa odporúča pohyb na pešo bez lyží.

  • Metóda kolmíc.

Pri metóde kolmíc sa prístroj drží  v neutrálnej polohe – prísne zvislo a neotáča sa ním. Približovaním sa k zasypanému sa sila signálu zväčšuje. Záchranár postupne zmenšuje dosah prístroja a stanovis­ko pri znížení dosahu si označí. V istom bode sa mu hlasitosť začne strácať. Musí sa vrátiť na predchádzajúce miesto s maximál­nou hlasitosťou a pokračovať v smere kolmom na predchádzajúci smer. Tento postup opakuje, až sa dostane na miesto s najmenším dosahom prístroja. Táto metóda sa odporúča začiatočníkom, lebo dovedie spoľahlivo bez väčších omylov k miestu zasypania.

image025.jpg

  • Metóda dotyčníc

Metóda dotyčníc k siločiaram vychádza zo zákonitosti, že signál je najlepšie počuteľný vtedy, keď je prijímač v smere dotyčnice k magnetickým siločiaram vysielača. Odporúča sa len pre skúsených záchranárov. Keď sú osi oboch prístrojov navzájom kolmé, signál je najslabší. Po zachytení pr­vého signálu si záchranár otáčaním prístroja určí ďalší smer postupu podľa najväčšej hlasitosti signálu. Na sneh si nakreslí šípku postupu. Po 5 až 10 krokoch opäť otáčaním prístroja zistí smer, z ktorého dostáva najsilnejší signál. Dosah prístroja redu­kuje a opäť nakreslí na sneh šípku ďalšieho postupu. Takýmto spôsobom sa dostane do oblasti, keď je dosah prístroja na minime.

image026.jpg

d)        Dohľadanie – určenie miesta zasypania
Konečné určenie miesta zasypania sa tiež môže previesť tromi spôsobmi:

  • metódou maximálnej počuteľnosti

Prístroj na najmenšom dosahu sa nesie tesne nad povrchom la­vínišťa. V mieste, kde z nánosu zaznieva najvýraznejší signál, sa vykoná presné napichnutie zasypaného sondou a začína s kopaním. Táto metóda je vhodná pri malých hĺbkach zasy­pania.

  • metódou minimálnej počuteľnosti (dvoch maxím)

Pri väčších hĺbkach sa uplatní druhý spôsob. V prípade, že zasypaný prístroj leží vo vodorovnej polohe, môže nastať prípad dvoch maxím. Obe maximá sa označia a prístrojmi sa určia minimá v kolmiciach na dané maximá. Vznikne štvoruholník a zasypaný sa nachádza pri priesečníku uhlopriečok daného štvorca. V strede tohto štvorca vytvoríme kríž z lyžiarskych paličiek. Kvadranty kríža systematicky presondovávame, kým neurčíme polohu zasypania napichnutím sondou.

                                                 image027.jpg    image028.jpg

                                                                                        Prípad dvoch maxím

  • lokalizáciou v kruhu

Táto metóda sa uplatňuje pri veľkých hĺbkach zasypania. To zistíme tak, že sa pri metóde kolmíc nemôžeme dostať pod 4.-3 stupeň hlasitosti od minima. To značí hĺbku zasypania väčšiu ako 3-5 m.

  •  
    • prístroj držíme prísne zvislo a metódou kolmíc určíme bod s 1.maximom počuteľnosti
    • spomalíme hľadanie, maximálne sa sústredíme, znížime počuteľnosť o stupeň, spresníme bod 1.maxima a označíme ho
    • pri aktuálnom stupni počuteľnosti sa od neho vzdialime ľubovoľným smerom, až do straty tónu   
    • vzdialenosť ku označenému 1.maximu nám udáva polomer kruhu, v ktorom sa budeme otáčať okolo stredu, daného označeným 1. maximom.
    • pri pohybe v kruhu chytíme opäť signál, metódou kolmíc určíme bod 2. maxima počuteľnosti a označíme ho
    • prístrojom nesením vodorovne (nie zvislo) tesne nad povrchom lavíny sa snažíme nájsť maximálny signál na spojnici medzi vyznačenými maximami a systematickým sondovaním lokalizovať zasypaného. 

image029.jpg

 

a)      Informácie o oznamovateľovi

  • Meno a priezvisko
  • Identifikácia
    • telefónne číslo
    • trvalé bydlisko
    • miesto ubytovania v horskej oblasti
  • Miesto odkiaľ volá


b)      Informácie o postihnutom

  • Meno a priezvisko
  • Štátna príslušnosť
  • Vek
  • Trvalé bydlisko
  • Miesto ubytovania v horskej oblasti
  • Iné informácie


c)      Informácie súvisiace s požiadavkou na zásah

  • Lavínová nehoda
    • presný čas pádu lavíny v minútach
    • poveternostné podmienky na lavíništi (smer a sila vietor, dohľadnosť, teplota
    • koľko ľudí bolo zasiahnutých
    • koľko ľudí ostalo pod lavínou a koľko ostalo na povrchu
    • začalo sa s kamarátskou pomocou (ako a koľko ľudí)?
    • mal zasypaný lavínový hľadač alebo iný prostriedok k lokalizácii?
    • čo bolo vykonané na ich záchranu (označenie bodov, prehliadka,nájdenie predmetov,  sondáž, hľadanie s prístrojmi, oživovanie)
    • sú označené miesta strhnutia, posledného videnia alebo miesta nálezu vecí postihnutého?
    • zdravotný stav postihnutého, ktorý ostal na povrchu
    • popis lavíny
      • šírky a výška odtrhu
      • spôsob odtrhu
      • dĺžka lavíny
      • výška a šírka nánosu
      • druh snehu


d)      Miesto alebo lokalitu, kde je potrebné vykonať zásah

  • Určenie územia podľa polohopisných názvov
  • Lokalita
    • intravilán miest a obcí
    • pozemné komunikácie medzi mestami a obcami
    • dopravné zariadenia
    • lesné cesty
    • turistické trasy (farba značenie, kilometráž)
    • chodecký terén mimo turistických trás
    • horolezecký terén
    • lyžiarske trate
    • iné
  • Prístupnosť miesta
    • ľahko prístupný terén
    • ťažko prístupný terén
  • Detailný opis miesta


e)      Iné informácie

  • Aktuálne počasie a následovná predpoveď
  • Možnosti poskytnutia kamarátskej pomoci a transportu
  • Iné


Nie vždy je možné poskytnúť všetky údaje